Pri rieke

Bola noc. Staručká tehlová bytovka na nábreží sa kolísala v polospánku. Len kde-tu blikla svetielkom. 8288 stála na chodníku a dívala sa do tmavého okna. Túžobne, veľmi túžobne sa dívala. Skláňali sa nad ňou staré vŕby a za chrbtom dunela rieka. Ako keď duní Dunaj; tak. Lavičky boli prázdne a studené. Sadla si na jednu a čakala.

Nad ránom niesla rieka chladné vetry. Rozkymácali stromy, rozfúkali vlasy, znervóznili hladinu, uniesli pokoj. 8288 náhle siahla do vrecka a na mobile vytočila číslo. Okno zmodrelo svetlom jeho telefónu a v slúchadle sa ozvalo rozospaté "Prosím!".

"Ahoj, 8785!"
"8288! Stalo sa niečo? Prečo voláš tak neskoro?"
"Môžeš, prosím, výjsť von?"
Na linke ostalo chvíľu ticho. Vedľa 8785 sa v posteli zahniezdila 0666. 8785 sa roztriasol hlas a poobzeral sa okolo seba, akoby v tej hustej tme hľadal svetlý bod, od ktorého by sa mohol odraziť. Nakoniec súhlasil.

Po štvrťhodine sa s prenikavým piskotom otvorila brána a za túlavými mačkami sa do chladnej noci rozbehlo svetlo z chodby. Priplazilo sa aj k nohám 8288. Akoby chcelo zohriať jej premočené a studené chodidlá a pomôcť 8785 nájsť ju v tom pustom nočnom parku. Podišiel k nej ustarostene a okamžite cez ňu prehodil svoju teplú bundu.

"Láska!" vyriekla s úsmevom 8288, "poď sadni si ku mne".
8785 si prisadol a silno ju objal. Z očí mu vyhŕkli slzy, ktoré jej zmáčali rameno, neskôr lono a kolená. Tento moment prerušilo zvonenie telefónu. Volala 0666. 8785 to zodvihol a trasľavo vyslovil zopár slov: "Obsadené, na linke práve prebieha iné milovanie."