nedeľa 24. januára 2010

Nedeľný úsvit

Stojím a hľadím do diaľky. Niekde tam, kde končí zem a začína slnko a sny. Zaraz sa stratí hranica očných viečok prinútených spánkom. Vstávam, kráčam proti vlnám a vetru. Nekonečnosť znamená bod, v ktorom sa nachádzaš.

Tam pri rieke u ľudí sa narodilo dieťa. Nahé, uzimené a bez prísľubov. Hrdo a absolútne šliape po konštruktoch vĺn. V mieste, kde na seba nedočiahne nebo a zem je cieľ jeho vášne. V mieste, kam nedočiahne žiaden človek a neskloní sa žiaden z bohov vytryskuje jeho vôľa. V mieste bez smútku a radosti sa rodí jeho túžba. Tam spoznalo, čo znamená, keď sa "musím" mení na "chcem". Už nejačia žiadni fagani; zabití sú na dne. Už si netreba rukami zakrývať uši, ale konať nimi vôľu slávnych.