Tá chvíľa,
hebká a krásna!
Krásna;
Unášajú ma otázky a dohady
po tejto jedinej zelenej pláni,
ktorá snáď ešte vie, čo je to krása.
Ešte cíti chvenie pri srdci
a počuje zatajený dych.
Vidí túžbu v očiach
a ide v ústrety dravému náručiu.
A tá pláň je pláňou na ostrove.
Chránený je strmými útesmi a hladnými vlnami.
Tam môžu len unášaní.
Starci, ktorí už zas veria na strašidlá
a schovávajú nohy do perín.
Letom sem nefúka žiaden protivietor.
Len z vašich úst sa ozýva;
zďaleka:
"Prineste nám niečo krásne"
A my nosíme...
A vy ste zhrození.
Nosíme rozmazaný rúž a rozcuchané vlasy.
Hráme sa na čertov... A vyhrávame!
Ľadový hlas a milosť o ktorú treba prosiť.
Vy zhrozene prosíte.
Až tou hrôzou odplašíte otázky a dohady.
A my nosíme; Nabité pištole, očné viečka na neudržanie,
jemný povzdych, klamný sľub, veľkú bolesť...
