Hlboko

Tá chvíľa,

hebká a krásna!

Krásna;

Unášajú ma otázky a dohady

po tejto jedinej zelenej pláni,

ktorá snáď ešte vie, čo je to krása.

Ešte cíti chvenie pri srdci

a počuje zatajený dych.

Vidí túžbu v očiach

a ide v ústrety dravému náručiu.

A tá pláň je pláňou na ostrove.

Chránený je strmými útesmi a hladnými vlnami.

Tam môžu len unášaní.

Starci, ktorí už zas veria na strašidlá

a schovávajú nohy do perín.

Letom sem nefúka žiaden protivietor.

Len z vašich úst sa ozýva;

zďaleka:

"Prineste nám niečo krásne"

A my nosíme...

A vy ste zhrození.

Nosíme rozmazaný rúž a rozcuchané vlasy.

Hráme sa na čertov... A vyhrávame!

Ľadový hlas a milosť o ktorú treba prosiť.

Vy zhrozene prosíte.

Až tou hrôzou odplašíte otázky a dohady.

A my nosíme; Nabité pištole, očné viečka na neudržanie,

jemný povzdych, klamný sľub, veľkú bolesť...