utorok 2. novembra 2010

Strictly restricted

Tento čin predchádza úpadku; keď vzbĺkne plameň pochybností v mysli mladého človeka do takej miery, že ho chce založiť aj v srdci. Boli sme si blízki, moji drahí, ale ja sa utekám pozrieť do pekla. Minimálne túto noc, tieto hodiny... Odpočítavajte, odpočívajte a hlavne nezabúdajte. Nedokážem sa narovnať a budiť dojem. Dojmy nechajme spať. Sú už trošku zastaralé a ospalé. Zimný spánok nie a nie prísť.

Niekedy je lepšie nevedieť, čo sa deje za zatvorenými dverami. Delia nás od dobrého i zlého. A aj tak žijeme vedľa seba. No ja dnes píšem iba:

V oknách je tma
Ostáva tma
Neklopem na nich
Netlčiem srdcom
Len mávam z rozsvietenej ulice
Z rozkvitnutej lúky

Tvoj tieň je vodiacou linkou
Do neba
Ukryla som túžbu
Vedú k nej tmavé chodníky

Preťala som ti ústa v polovici...
vety
Dlhým bozkom
Zastavila tvoj dych
Pred nádychom.

Happy end!




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára