Z celej duše neznášam jar, dievčatko. Videl som raz zablateného koňa, ako si po dlhom behu na chvíľku oddýchol pod starou lipou. Mal plachý pohľad a dlhú hrivu. Neskrotný a divoký to bol kôň. Utiekol zo stajne, zvábila ho jar svojim jemným kvetinovým šatom. Smútil za ním jeho pán, ale nechal ho. Sám si tak vybral. I stál tam teraz pod lipou, kôň unavený a lačný.
Ukryl ho tento strom pred dráždivými lúčmi slnka, ktoré sa snažili poštekliť túžbu a opäť zaveliť vpred. Veľkými nozdrami vdychoval tento máj a plnými dúškami si vychutnával ten nádherný pocit, do ktorého každý zásah znamenal by zlo; Slobodu.
Videl som raz lúku, hrdú jarnú lúku, ako niesla kroky dievčatám. Ťahali ju za kvetnaté páčesy a vili z nich vence. Nádherné to boli vence, nasiaknuté jarnou búrkou, smiechom a radosťou. Nádherné to boli kroky, mladé, čisté, slobodné. I rástla hrdosť na lúke spolu s kvetmi a zelenou trávou, ktorá nenápadne nakúkala pod sukne.
Dievčence si sadli do kruhu a spievali sladké piesne. Uspávali pomaly slnko a od lesa privábili mesiac, ktorý si odrazom svietil do ich duší. Tešili sa, pretože mali plnú náruč kvetov a toho, do ktorého každý zásah znamenal by zlo; Mladosti.
Z celej duše neznášam jar, dievčatko. Len som to chcel pripomenúť, lebo o veciach krásnych teraz píšem. Ako keď som raz videl ten najpriezračnejší potok. Tiekol z hôr mohutných ako moje sny a krajom čistým, ako moja túžba. Zdravil všetkých navôkol, až padol únavou z toho zdravenia a oddal sa rieke. Jeho prameň osviežil rieku, ktorá mu riekla: "Vždy mi na jar nesieš dobré vody, čo pomáhajú mi precitnúť a nad ľadmi zvíťaziť."
Riekli si a tiekli spolu mrštne k bránam nekonečnosti, naberali na sile a zbierali všetky starosti a smrť zo sveta. Mierili do krajiny vznešených, aby svojim prameňom priniesli im to, do čoho každý zásah znamenal by zlo; Život.
Z celej duše neznášam jar, dievčatko. Lebo mal som raz lôžko v bodliakoch a rozdupal mi ho zablatený kôň; urazili ho kvetové vence; utopil ho roztopašný potok. Priplietla sa mi do cesty tá vďačná nevesta nesmrteľnosti. Vyšla na červený obzor a teplým vánkom vzkriesila ma do chladnej noci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára