Hviezdy a mesiac dnes nemali dobrý deň. Celý som presedel pri svojej lúke hľadiac na oblohu, no nezazrel som ich. Určite sa niečo stalo, keďže aj lúka utíchla a sledovala ma. Tiene sa postupne predlžovali, až včela, aj teraz pilne pracujúca, márne hľadala miestečko na slnku. Napokon zaletela až ku mne a prihovorila sa: "Čo tu sedíš, akoby si čakal, že vyjdú hviezdy a mesiac a budú ti cez deň svietiť?" "Čakám, že vyjde mesiac s hviezdami, tak, ako stále vychádza;" odvetil som. "Hoci aj na pravé poludnie vychádzajú a žehnajú mi svojim svetlom a pokojom. Horkú slasť nosia do duše tí nositelia horkej slasti." Vtom vzlietla včela a začala ma do tváre bodať žihadlom. Potom odletela.
Jeden z tieňov sa priblížil až k môjmu tieňu a prihovoril sa mu: "Čo tu sedíš, akoby si bol tieňom čakajúceho na hviezdy a mesiac vo dne?" Takto mu riekol môj tieň: "Som tieňom čakajúceho na mesiac a hviezdy vo dne. Vychádzajú hoci aj na pravé poludnie a jedine vtedy viem prehovoriť k svojmu čakajúcemu, lebo mňa vidno a on má v duši pokoj a horkú slasť." Lúka zašumela a popohnala cudzí tieň bližšie ku mne, až zhltol ten môj a bolo ho zrazu vidieť. Aj bez mesiaca a hviezd cez deň.
Znenazdajky sa priblížilo srdce a duša k môjmu srdcu a duši i pýtali sa: "Čo tu sedíte, akoby ste boli srdcom a dušou čakajúceho na hviezdy a mesiac vo dne?" I odvetili: "To sme! Mesiac a hviezdy vychádzajú aj na pravé poludnie a prinášajú nám skrz čakajúceho pokoj a horkú slasť." I roztĺklo sa cudzie srdce a zahučala cudzia duša. Odteraz to moje tĺklo s ním. Rozplynula sa aj moja duša v cudzej; pokojom a horkou slasťou.
Napokon pribehli nožnice a odstrihli niť, ktorým prúdi do človeka človečina a život človečiny. Vtom som sa začal vznášať ako balón.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára