Telo

Ak chceš umrieť, povedz. Podám ti nôž. Pozor na odtlačky! Musia tam ostať aj moje, nech vedia, že som ti pomohol. Chcem, aby to všetci vedeli. Nemstím sa, nevybavujem účty, nehnevám sa. Iba ti bez akéhokoľvek afektu pomáham dosiahnuť, čo tak veľmi chceš. Alebo sa len tváriš, že to chceš. Ale to už nemôžem vedieť. Tváriš sa dobre. Vždy si sa dobre tvárila. Tvoje telo má veľkú hodnotu. Cenou zaň bola láska. Moja láska bola cenou za tvoje telo.

Existuje toľko kanálov, ciest a spôsobov. Existuje z teba toľko vydaní... Toľko vydaní zo mňa! Pozor na tie odtlačky! Nie je ľahké ich zanechať. Navyše sú jedinečné. Nikto ti už také nenechá, keby si sa napokon predsa len rozhodla, že sa tváriš. Áno všetko ťažké padá na dno. So mnou je to ozaj ťažké. Ale teraz už budeš voľne plávať. Ak chceš, môžeš sa dívať na nebesá, ale to je všetko.

Blbé reči... Slová čo ľutujú a utešujú, arogantne sa tváriac, že od nich závisí tvoje šťastie, či moje nešťastie. Veď sa pozri! Chromý páter premieňa kus chleba na telo Ježiša Krista. Jeho láska je tiež len cenou. Povedz, dokáže to človek? Premeniť kus chleba na telo? Hoci len to tvoje? Ako tak preberám ruženec v žltých prstoch, zdá sa mi, že to možné nie je. A symboly a iné alibi... Nie nie! Telo je telo. Krajšie než bársčo iné.

Autorom uvedeného článku je môj dobrý priateľ "LetMeLove".