Modré tváre

Tváre z kaviarní, krčiem, lavičiek v parku, knižníc, či autobusov, alebo kupé sú schované za podlhovastými kryštálikovými závesmi. Sú dosť tenké na to, aby nezavadzali, ale dosť hrubé na to, aby cez ne prenikol ľudský zrak. Z jednej strany sa odráža, z druhej zaniká. S rukami položenými plusmínus (skôr mínus) vo výške srdca uzatvárajú životný priestor, kúskujú ho, trhajú, narúšajú svet.

Poza záves prebehol mesiáš a bez ich povšimnutia vykonal ďalšie dielo spásy. Božský Frankie za touto oponou márne spieva na kolenách krásnej žene. Začala jeseň. Jej šero sfarbilo okolie tými známymi patetickými farbami. Tváre však sfarbilo do modra.

Modré tváre z kaviarní, krčiem, lavičiek v parku, knižníc, či autobusov, alebo kupé už nepotešia, ale lezú na nervy. Nevidieť im póry na nose, uslintané kútiky úst, červené oči, žlté fúzy, jemnú pleť, nepravidelne zatočené uši, plné pery... Nestiahne vám hruď pri ich opätovanom pohľade, nepobavíte sa na krivých zuboch, nepošlete im pohár vína... Len tak... Aj keď tam nevidia nič krajšie ako by mohli tu, schovávajú sa a schovávajú. Nerozprávajú, nežijú mimikou, grimasami, nekomunikujú. Strnulo zachovávajú spoločenské status quo a popri tom pijú kávu, pivo, jedia tyčinky.

Sú smrteľne choré. Ich choroba sa volá...