Pravdou je, že vyhorela láska a ostali dvaja ranení. A kde bol anjel? Nepýtal som sa ho. Raz mi ukázal milión spôsobov, ako anjelovi ublížiť a iba jediný, ako ho spraviť šťastným. Ach, čo sú to za spôsoby!
Nočný autobus vyzbieral rozlúčkové bozky milencov. Prehovoril som sám k sebe týmito slovami: "Nebudem už veriť na anjelov a nedočkavcov. Svoje krídla často ukladajú na zimný spánok; a to aj v lete, kedy majú vysedávať pri západoch slnka a potichu túžiť, aby znova vyšlo."
Bez všetkých anjelov a nedočkavcov sa teraz vyberám vyššie, ku kosodrevinám, aby som naplnil svoje srdce i svoje žily priezračnou a čistou horskou vodou. Aby som nielen s čistým okom, ale predovšetkým s čistým srdcom urobil pár krokov späť, kde budú držať tábor moji anjeli a nedočkavci. Už zďaleka mi budú mávať a ukazovať spôsob, ako ich spraviť šťastnými.
Nevrátim sa však kvôli nim, ale kvôli môjmu drakovi, čertom a plazom. Veľmi rád podám ruku tým strážcom neistoty a požieračom mojej hrdosti. Veľmi rád ich pobozkám ústami, aby som ich mohol uhryznúť tlamou.
Odídem ako duch a poslednýkrát sa vrátim ako duch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára