Od navždy k nikdy

Albert sa držal pevných oblých bokov. Vnímanie a pohyb sa spomalili. Cítil, ako sa každý nervový vlások žiadostivo naťahuje po ďalšom a ďalšom vzruchu. Ten iba nepatrnou rýchlosťou prechádzal jeho telom a dôkladne vyplachoval celú sústavu, mozog a myšlienky. Dotyky boli čoraz intenzívnejšie a pieseň hlasnejšia. Napokon sa dostavila obrovská horúčava. Albertovi na chvíľku vyrazilo dych. Cítil, ako čas šliapol na brzdy a ostal stáť niekde vysoko nad všetkým. Moment bol opojný a úplne podmanivý. Kvapky potu spomalene padali na zadok a ich dopad pripomínal nekonečné odbíjanie vstupu do raja.

Prevrátené oči sa vrátili a naplno otvorili. Nasledovala akcelerácia do reality. Alberta ofúkol vietor a na pokožku vystúpili zimomriavky. Poslednýkrát mocne stisol zadok, akoby sa chcel ešte chvíľku udržať v povetrí. Nakoniec padol do perín a hlasno splácal kyslíkový dlh.

"Čo teraz?" spýtal sa.
"Obchodník ešte neznamená zárobok a nabitá zbraň vyslobodenie, drahý Albert." odpovedala.
"Takže zaplatím..." Natiahol sa po peňaženke a vybral z nej posledné peniaze.
"Čo teraz?" spýtala sa.
"Teraz vybijeme tú zbraň." odvetil tichým zachrípnutým hlasom.
"Šašo!" smiala sa a krútila hlavou.

Prúd krvi jej plesol po tvári. Ostala so zamrznutým úsmevom, ktorý práve dostal príkaz na okamžitý ústup. Albertov pohľad ostal zavesený na jej ofrkanej tvári. Vnímanie a pohyb sa spomalili. Vzruchy boli nepatrné, myšlienky už vôbec žiadne. Albertovi to vyrazilo dych. Cítil, ako čas šliapol na brzdy a ostal stáť niekde vysoko nad všetkým. Kvapky krvi spomalene padali po tvári a ich dopad pripomínal nekonečné odbíjanie vstupu do raja. Naplno otvorené oči sa prevrátili. Poslednýkrát mocne stisol realitu, akoby sa chcel ešte chvíľku udržať v povetrí. Nakoniec padol do perín; žiaden dlh už nemal.