Priateľu, nepozeraj na druhú stranu. Tam ti to už nepatrí. Sú to len moje spomienky. Defilujú na brehu a mávajú mi. Občas, keď rieka zamrzne, zájdem ta. Ľad mi praská pod nohami a bojím sa, aby som sa neprepadol skrz, alebo neuviazol tam medzi nimi. O to nebezpečnejší by mohol byť tvoj pokus skúmať ich. Daj si pokoj, vravím ti.
Ťažkú premenu v betónovej krabičke nesie človek ťažko. Na úkor tejto krásnej ľadovej slobody. Vráťme sa k svojim láskam, k slnku, ktoré stále svieti, k svojim mestám i lesom. Sľubovaný mier nás pohladí po duši a na plece sadne biela holubica, lež ako symbol vojny. Železný chlad jednoduchých názvov pre jednoduchých ľudí.
Svoj domov vystaviame odznova, ale čo bude s našou hrdosťou? spýtal sa priateľ.
Uviažeme pod krk krvavú šatku, aby sa ťažšie dýchalo jej bielej tvári. Dáme jej heslá, silu a istotu. Ukážeme ju ostatným v Nádeji. Zasadíme v nej historický odkaz zbraní a vzhliadneme na ňu z výšin. Česť a zodpovednosť bude mierkou nášho snaženia. Vstúpime raz na plátna galérií a budeme žať svoj malý úspech.
Naše deti budú zrkadlením nášho umu, telom i dušou nás budú odrážať. Prevezmú po nás vlajky a chrabrosť. Dáme im výchovu a perspektívu, radosť a smiech, heslá, silu a istotu. A každé ráno vyjde naše slnko a všetky kvety za nim otočia svoju tvár.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára